Studená vojna

V období studenej vojny, keď bola Európa rozdelená na dva mocenské bloky, sa západná hranica Slovenska ocitla priamo na línii tzv. „železnej opony“ – fyzického rozdelenia medzi Východom a Západom. Na oddelenie dvoch svetov boli zriadené nielen hraničné pásma a ženijno-technické zátarasy, ale na obranu hraníc boli využité ako jestvujúce, tak nové vojenské objekty. V prípade jestvujúcich to bolo práve prvorepublikové československé opevnenie z konca 30. rokov 20. storočia. Objekty ľahkého opevnenia, ktoré sa tiahli pozdĺž rieky Moravy, tak ťažké opevnenie v Bratislave – Petržalke. Bunkre boli armádou reaktivované, udržiavané a pripravené. Stavali sa však aj objekty nové, ako pozorovateľne a podzemné ženijné úkryty, ale aj mohutnejšie, ako boli základne protilietadlovej raketovej obrany. Na území západného Slovenska sa nachádzalo celkovo 8 protilietadlových raketových oddielov (PLTRO): Lozorno, Senec, Rohovce, Dunajská Lužná, Stupava, Devínska Kobyla, Rusovce, Most pri Bratislave. Súčasťou bol aj 9. objekt vo Viničnom, kde však neboli palposty, ale sídlil tu technický oddiel, kde sa rakety skladovali a skúšala sa ich funkčnosť. Najznámejšou je určite raketová základňa na Devínskej Kobyle, ľudovo známa ako „raketovka“. Výzbrojou základne boli protilietadlové rakety typu S-125 M Neva, ktoré boli po štvoriciach ukryté vo veľkých železobetónových bunkroch (silách). Po páde železnej opony a rozpade Varšavskej zmluvy fungovala raketovka do r. 1997. Odvtedy pomaly ustupuje prírode a vandalom. V súčasnosti je celý areál spustnutý a rozkradnutý. Napriek dnešnému neutešenému stavu tu prebiehajú dobrovoľnícke aktivity na oprave jedného objektu, v ktorom je plánované vybudovanie Múzea protivzdušnej obrany.