Na jeseň v roku 1944 sa východný front nebezpečne približoval k územiu východného Slovenska. Z tohto dôvodu sa na konci septembra začali na Slovensku pod dohľadom nemeckej armády opevňovacie práce. Nasadzované bolo na ne slovenské civilné obyvateľstvo v spolupráci s vojenskými stavebnými jednotkami. Na západnom Slovensku sa v priebehu októbra 1944 začali stavať opevnenia na hraniciach s nemeckým ochranným pásmom (Schutzzone). Tie prebiehali prevažne po hlavnom hrebeni Malých Karpát a cez rieku Morava. Koncom novembra 1944 bol následne vydaný rozkaz vrchného veliteľstva nemeckej brannej moci (OKW) na vybudovanie opevnenia Bratislavy. Mestá, ktoré boli zo strategických dôvodov dôležité, boli vyhlásené za tzv. „Festung“ (Pevnosť). Do týchto miest bola zaradená aj Bratislava – nachádzajúca sa priamo na križovatke budovaných nemeckých obranných línii – Südostwall a Nibelungen Stellung. Práve z tohto dôvodu bola Bratislava vyhlásená za pevnosť („Festung Pressburg“). Počítalo sa s vybudovaním kruhovej obrany, vďaka čomu by bola Bratislava schopná odolávať obkľúčeniu aj niekoľko mesiacov. V Bratislave sa z dôvodu čo najrýchlejšieho vybudovania obranných postavení počítalo s využitím už existujúcich starších obranných prvkov. Do obrany mali byť zakomponované už vybudované fortifikácie z obdobia 1. svetovej vojny (kaverny a unterstandy) ale aj z obdobia 1. Československej republiky (bunkre v Petržalke a popri rieke Morave). Tieto jestvujúce objekty mali byť navzájom prepojené protitankovými priekopami a zákopmi pre vojakov, vďaka čomu sa mali vytvoriť súvislé obranné línie. Od decembra 1944 vznikali okolo Bratislavy a na západnom Slovensku viaceré palebné postavenia, zákopy, pozorovateľne, cestné uzávery a systémy protitankových a protipechotných prekážok. Týchto nemeckých prvkov sa v Bratislavskom kraji dochovalo mnoho, no postupne ustupujú prírode, výstavbe a urbanizácii. Na východnom úpätí Malých Karpát môžeme dodnes objaviť veľké betónové kocky – protitankové prekážky, prehradzujúce miesta v okolí cestných komunikácií, či zvláštne betónové bloky vytŕčajúce popri krajniciach niektorých starých cestách. Išlo o podstavce pre nemecké cestné uzávery, obrovské železobetónové bloky, ktoré sa mali v prípade potreby z podstavcov zhodiť a tak zatarasiť cestu. Pozostatky týchto zariadení môžeme vidieť napr. na ceste do obce Píla, z Modry-Harmónie do časti Piesok, vo Vinosadoch, na začiatku Limbachu, na začiatku aj konci Svätého Jura, v Bratislave na Janoškovej, na Vrakunskej ceste v časti Pod gaštanmi, aj v Petržalke. Vo Svätom Jure sú navyše aj nemecké protitankové prekážky známe ako „dračie zuby“, ako jediné zachované z obrany Bratislavy. Z palebných objektov môžeme jednoznačne spomenúť „kugelstandy“ a „protitankové steny“. Kugelstand (alebo kugelbunker) má tvar betónovej dutej gule, ktorá má akoby „odrezaný“ vrchlík. Kugelbunkre boli zapustené do úrovne terénu, spájali ich línie zákopov a slúžili ako opevnené guľometné hniezdo. Často ich je vidieť vykopané a prevrátené hore dnom. Pár kusov nájdeme vo Viničnom, v Senci či Čiernej Vode, najviac ich je však jednoznačne v Petržalke, v Starom háji. Bujná vegetácia a nánosy zo záplav z Dunaja však tieto relikty už takmer pohltili. Viditeľné sú však pri dvoch vojenských múzeách, a to jeden pri bunkri B-S 6 (odkopaný) a tri pri bunkri B-S 4 (zapustené do terénu). Protitankové steny sú hrubé železobetónové steny, ktoré majú v strede osadené strieľne pre protitankový kanón ráže 4,5 cm. Tieto sovietske kanóny určené do pevností boli v takýchto palpostoch vo veľkom nasadené pri obrane Bratislavy. Veľa z nich ustúpilo rozrastajúcemu sa mestu, mnohé však vieme stále nájsť. Jednu vo svahu na Martinengovej ulici, dve na ulici Zátišie medzi Tetmayerovou a Halašovou, pozostatky sú aj na Kuchajde či Turbínovej. Najviac ich je však pohromade v Petržalke a to až v počte 4 kusov. V roku 2024 sa podarilo jednu z týchto petržalských stien, ktorá stála v budovanej trase električky, obkopať a presunúť o niekoľko metrov ďalej. Tento počin je krásnym príkladom spolupráce nadšencov, mesta a investora, ukážkou ako sa dá pristupovať k histórii a výstavbe súčasne. Najviac pozostatkov opevnenia na území jednej lokality nájdeme jednoznačne v Petržalke. Pri bunkroch B-S 4 nájdeme kugelbunkre, pri B-S 6 kugelbunker aj kochbunkre, B-S 7 má vo svojej blízkosti unikátny cvičný tankový cieľ (murovaný tank) a protitankovú stenu, pri B-S 8 nájdeme protitankové steny až dve a aj jeden univerzálny betónový podstavec na kanón. Unikátne rozloženie a koncentrácia pevnostných prvkov v severozápadnej a západnej časti Petržalky, medzi bunkrami B-S 1 a B-S 9, predurčuje túto lokalitu na vybudovanie atraktívneho náučného „vojnového“ chodníka.
2. svetová vojna
