Po vypuknutí Veľkej vojny v júli 1914 (prívlastok 1. svetová dostala až po roku 1939) sa z Bratislavy stalo strategické miesto. Bola totiž poslednou prekážkou pri očakávanom postupe ruských Cárskych vojsk na Viedeň. Ruské Cárske vojská by sa tak mohli bez väčšieho odporu dostať do centrálnej časti Uhorska, aj do oblasti Moravy a rakúskej časti monarchie. Opevnenie malo chrániť most, zamedziť postupu cárskych vojsk cez Dunaj a tiež malo zamedziť obkľúčeniu Viedne. Autorom generálneho projektu poľného opevnenia Bratislavy bol armádny generál (v tej dobe major) František Škvor. K celkovému návrhu boli vypracované podrobné plány jednotlivých ohnísk odporu, typológia úkrytov, jednotlivé palebné postavenia, množstvo a typy zbraní, výpočet pracovníkov a materiálu. Celá obranná línia v dĺžke takmer 50 km okolo mesta pozostávala z piatich obranných úsekov. Vybrané lokality umožňovali výborné podmienky pre pozorovanie a zabezpečenie kruhovej obrany mesta diaľkovou paľbou delostrelectva. Úseky boli tvorené systémom zákopov, opevnených palpostov pre delostrelectvo, prekážok z ostnatého drôtu a stabilných fortifikačných objektov – slúžiacich ako sklady munície a samotných delostrelcov. Úkryty boli podľa podmienok lokality budované buď ako „Kaverny“, alebo „Unterstandy“. Kaverny boli navrhované hlavne v kopcovitom teréne v severnej a západnej časti mesta, zatiaľ čo Unterstandy prevažne v rovinatom teréne na východnom a južnom okraji Bratislavy. Kaverny boli buď razené banským spôsobom do skaly s dodatočne vybetónovaným ostením stien, alebo boli vymurované vo výkope, stropy prekryté železnými traverzami a zahrnuté zeminou. Z kaverien, ktoré boli razené do skaly, sú v celej dĺžke vybetónované len niektoré (lokality Kamzík a Rösslerov lom). Ostatné mali vybetónovaný len vstupný portál, pričom zvyšok stavby ostal ako bol vylámaný v skale. Z hľadiska veľkosti možno rozdeliť kaverny na malý a veľký typ. Malé kaverny majú 1 vchod, zalomenú vstupnú chodbu a jednu miestnosť. Veľké kaverny majú niekoľko vchodov a miestností. Takéto kaverny boli doteraz nájdené len v lokalitách Sitina a Kamzík. Unikátnou kavernou tohto typu je stavebne dokončený objekt v lokalite Kamzík so 4 vchodmi a dvomi poschodiami. Unterstandy boli celé betónové, alebo čiastočne murované (steny) s betónovými stropmi, celé zapustené pod úroveň terénu. Mali obdĺžnikový pôdorys s jedným krytým vstupom. Unterstandy boli blokové stavby obdĺžnikového pôdorysu cca 6 x 18 m s bočnými výklenkami na tylovej stene. Boli zapustené v teréne s prekrytím vstupu a boli celobetónové, resp. tehlovo-betónové. Kaverny a Unterstandy boli udržiavané až do skončenia „Veľkej vojny“ v roku 1918. Tým, že o Bratislavu sa nebojovalo, ostala po vojne celá línia nepoškodená. Po vzniku Československa ostáva bez využitia a upadá do zabudnutia. Časť týchto objektov využívala nemecká armáda v rokoch 1942-45 ako zázemie pre delostrelecké batérie situované na exponovaných pozíciách. V súčasnosti evidujeme cca 75 % dochovaných objektov z pôvodnej línie. Sú to hlavne kaverny a unterstandy v západnej, severo-západnej a severnej časti mesta, kde sa dochovali v takmer neporušenom stave. Východná a južná časť mesta (Nové Mesto, Ružinov, Petržalka), prešla v rokoch 1960-70 výraznou premenou, pričom pri budovaní sídlisk a dopravnej infraštruktúry bolo značné množstvo objektov zničených. Väčšina objektov je v pôvodnom stave, bez údržby či zabezpečenia. Sú voľne prístupné, avšak vstupy sú často čiastočne zasypané. Núdzové výlezy, skryté pod konármi a lístím, môžu tvoriť riziko pádu. Pri obhliadke objektov na vlastnú päsť treba dbať na zvýšenú opatrnosť. Z celkového počtu dochovaných objektov sú 4 v správe OZ Bunkre (3 kaverny a 1 unterstand), sú zrekonštruované a prístupné pre verejnosť.
Všetky kaverny a unterstandy ako opevnenie z čias 1. svetovej vojny zmapoval a spracoval Ing. arch. Pavol Škorvánek z občianskeho združenia Bunkre do mapy, ktorú si môžete pozrieť tu: https://www.mapotic.com/bratislavske-kaverny-delostrelecka-obrana-mesta-v-rokoch-1914-15-1