Vojenské bunkre

Vojnový cintorín a pamätník padlých v I. sv. vojne z roku 1916

Vojnový cintorín z 1. svetovej vojny v Bratislave – Petržalke v časti Kopčany, vznikol ako súčasť vojenského lazaretu, kde sa liečili najmä ťažko ranení a chorí vojaci Rakúsko – Uhorskej monarchie, ale aj iní vojaci bojujúcich strán. Cintorín nebol sanitárny frontový pri bojovej línii, ale v zázemí. Na cintoríne sú pochovaní vojaci ktorí zomreli v rokoch 1916 – 1918 v bratislavskej Posádkovej nemocnici, Divíznej nemocnici a v Kopčanoch. Na cintoríne je pochovaných spolu 331 vojakov, 9 národností – 122 čechov a slovákov, 53 maďarov, 51 juhoslovanov, 43 rumunov, 16 rakúšanov, 11 talianov, 11 poliakov, 3 nemci a 6 neznámych vojakov. Po prvý krát bol pietne upravený okolo roku 1922. Od svojho založenia až do konca 2. svetovej vojny bol cintorín riadne udržiavaný. Najmä za 1. ČSR, Bratislavčania sa chodili na cintorín poprechádzať a oddýchnuť si. Vždy 1. novembra v deň Pamiatky zosnulých sa na cintoríne konali slávnostné bohoslužby a pietna spomienka.
Po 2. svetovej vojne sa cintorín ocitol v prísne stráženom pohraničnom pásme, pretože ležal v tesnej blízkosti hranice s Rakúskou republikou. Po roku 1948 sa stal v podstate neprístupný a pomaly sa vytrácal z pamäti Bratislavčanov. Polstoročie bez údržby a starostlivosti sa výrazne podpísali na jeho stave. Paradoxne po nežnej revolúcii v roku 1989, keď už sa dalo na cintorín chodiť, stal sa terčom vandalov a vykrádačov vojenských hrobov. Jeho stav bol úbohý. V roku 2005 pristúpilo Hlavné mesto Bratislava k obnove tohto vojenského cintorína. Hlavnú finančnú záťaž na obnove cintorína nieslo mesto Bratislava a na obnovu finančne prispelo aj Ministerstvo vnútra SR. V rokoch 2005-2009 bol zrekonštruovaný na spôsob amerických vojenských cintorínov. Dňa 04. mája 2009 za prítomnosti čelných predstaviteľov Slovenskej republiky, Hlavného mesta SR Bratislavy a obyvateľov bol cintorín otvorený pre verejnosť a je aj cieľom návštev turistov a členov klubov vojenskej histórie. Na deň Pamiatky zosnulých sa tu opäť, tak ako v minulosti, koná pietna spomienka na vojakov, ktorí sú tam pochovaní.