Vojenské bunkre

Vojenské múzeum ľahkého opevnenia Gajary pozostáva z dvoch objektov ľahkého opevnenia vz. 37. Oba bunkre sú nielen rozdielnej konštrukcie (typ A a typ D), ale každý je rekonštruovaný do iného obdobia. Typ D do čias 1. ČSR, typ A do obdobia studenej vojny. Múzeum predstavuje jedny z najlepšie zrekonštruovaných objektov ľahkého opevnenia na západnom Slovensku.
Na západnej a južnej hranici Slovenska bolo od januára 1937 do septembra 1938 budované prevažne ľahké opevnenie vz. 37, ľudovo zvané „řopíky“ alebo „ropíky“. Názov vychádza zo skratky ŘOP (Ředitelství opevňovacích prací), ktoré malo budovanie opevnenia na starosti. Išlo o menšie, typizované bunkre, ktorých sa stihlo za tie necelé 2 roky vybudovať pri hraniciach Československa takmer 10 000. Prvý z nich, s označením LI/10/D2Z, je málo sa vyskytujúci a vzácny typ „D“, pretože je jednostranný a predstavuje akoby iba ľavú polovicu rozšíreného typu A. Mal posádku 4 mužov a jeho úlohou bolo chrániť most cez rieku Morava, ktorý sa tu v minulosti nachádzal. Bunker je opravovaný do stavu z r. 1938 a počas komentovanej prehliadky v ňom môžete vidieť dobovú výzbroj a vybavenie. Druhý objekt s označením LI/11/A-200Z predstavuje najrozšírenejší typ „A“ so strieľňami na oboch stranách bunkra. Tento sa nachádza v telese protipovodňovej hrádze a je opravovaný do čias povojnovej reaktivácie, kedy boli tieto bunkre prezbrojené Československou ľudovou armádou a pripravené na prípadný útok zo strany NATO. Opevnenie na južnej hranici Slovenska bolo počas vojny systematicky likvidované a zo 691 vybetónovaných sa dodnes zachovalo iba 53 bunkrov. Ľahké opevnenie na Záhorí, ktoré sa tiahne od Moravského svätého Jána až po Bratislavu, sa však zachovalo takmer kompletne, v počte 155 kusov. Najrozšírenejší typ ľahkého opevnenia vz. 37 je typ „A“. Mal dve malé strelecké miestnosti po stranách bunkra, ktoré spájala úzka chodbička s ventilátorom na ručný pohon. Obsahovali spravidla výzbroj ťažkými, niekedy ľahkými guľometmi a posádku takého bunkra tvorilo 7 vojakov. Tí mali popri všetkej výzbroji, munícii a náradí v bunkri pomerne málo miesta. Napriek tomu práve ľahké opevnenie, navzájom sa chrániace bočnými paľbami, malo byť pre rýchlosť výstavby a úsporu nákladov vybudované okolo hraníc celej ČSR. Kvôli Mníchovskej dohode sa však tieto plány uskutočniť nestihli. Múzeum je dobre prístupné z obce Gajary na bicykli či autom smerom k Prístavisku Gajary. Oba bunkre opravujú členovia TJ Sokol Gajary, ktorí ich majú prenajaté od obce. Otvorené sú vo vybraté dátumy počas dní otvorených dverí, počas každoročného vojensko-historického podujatia Hranica, v čase otvárania plavebnej sezóny na rieke Morava, prípadne dohodou.