Vojenské bunkre

Boli nevyhnutnou súčasťou opevnenia na ochranu okolia bunkrov a na spomalenie postupu nepriateľa priestorom medzi bunkrami. Tvorili dômyselný systém prekážkových oceľových kolíkov, železobetónových ježkov a oceľových rozsocháčov, vzájomne prepletený nepriechodnou spleťou ostnatého drôtu. Boli z nich vytvorené obvodové prekážky okolo objektov na ich ochranu, alebo líniové prekážky, prehradzujúce voľný priestor medzi susednými bunkrami. Medzi bunkrami v lese to boli protipechotné prekážky z ostnatých drôtov, dômyselne prepleteného na niekoľkých radoch oceľových kolíkov. Na okraji lesa na ne nadväzovali už prekážky protitankové. Tie mali zabrániť prejazdu techniky a tankov, ktoré už v otvorenom teréne dokázali útočiť. Ostnaté drôty teda boli doplnené o železobetónové a železné ježky, ktorých bolo v celej Petržalke spolu až cez 8000 kusov. Šírka takejto prekážky bola neuveriteľných 11 m a v tejto forme sa tiahla otvoreným terénom takmer okolo celej Petržalky. Zaujímavosťou bratislavského úseku bolo aj použitie železničných koľajníc vo vnútri obvodovej prekážky niektorých ťažkých objektov. V Bratislave to boli bunkre B-S 4, B-S 8
a B-S 13. Táto dodatočná prekážka pozostávala z niekoľkých radov do zeme zabaranených železničných koľajníc a v tejto forme bol v Československu raritou. Časti spomínaných protitankových aj protipechotných prekážok boli zrekonštruované pri bunkri B-S 4, kde ich môžete dnes vidieť na pôvodných miestach. Od protitankovej priekopy vznikla aj známa fotografia Adolfa Hitlera s bunkrom B-S 4 v pozadí, ktorý ho navštívil 25. októbra 1938.