V roku 1949 sa v bratislavskom predmostí na „suchozemskej hranici“ s Rakúskom začína s výstavbou drôtených bariér. Začiatkom päťdesiatych rokov sa železná opona postupne buduje aj pozdĺž 106 kilometrov dlhej slovenskej hranice. Mimoriadne chúlostivá je situácia v centre obce Vysoká pri Morave. Takmer nikde inde pri Morave nie je hlavná ulica obce tak blízko pri slovenskom brehu hraničnej rieky ako tu, a navyše je sem treba vtesnať ešte aj železnú oponu. 23. októbra 1988 sa Kerstin Hahn a Ulrich Trauwein z NDR rozhodnú využiť situáciu. Svoje auto značky Trabant odstavia rovno pod vysokým plotom. A teraz rýchlo na vec: musia vstúpiť na strechu auta, vystrihnúť dieru do plota, cez ktorú potom prelezú, aby hneď skočili do Moravy. Hliadkujúci vojaci odpália niekoľko sálv. Nemcom sa aj napriek menším strelným poraneniami podarí preplávať na rakúsky breh, kde už na nich čaká ich známy. Náhodným svedkom týchto udalostí je Peter Ščepán: neskôr ho obviňujú z toho, že nezabránil úteku. Ako sám hovorí, nebolo jednoduché žiť vedľa ostnatého drôtu, „cítili sme sa ako zvieratá v zoologickej záhrade“. Veril však, že to jedného dňa skončí. A po viac než roku sa toho aj dočkal.