Zaujímavosti

Devínska brána s jej členitým terénom neďaleko Bratislavy mala ako hraničné územie oddávna strategický význam. Územím pozdĺž Dunaja najskôr viedla ríšska hranica pod kontrolou Rimanov (LimesRomanus), neskôr si Slovania na Devíne vybudovali svoje hradisko. V bojovej technike Rimania používali popri kopiji aj oštepy (pilum). V roku 907 v bitke pri Prešporku maďarská jazda sprevádzaná šípmi lukostrelcov prekvapila Bavorov. Od 15. storočia sa namiesto šípov už používali v boji delové gule.
V 20. storočí si zbrojárska technika vydobyla aj vzdušný priestor. Prvé bojové lietadlá boli nasadené
v 1. svetovej vojne; odpoveďou Nemeckej ríše sa v druhej svetovej vojne stali rakety zem-vzduch. Neskôr prišla železná opona, deliaca svet na Východ a Západ, v mrazivom ovzduší studenej vojny, ktorá nebola otvoreným, lež skrytým bojom. Na zabezpečenie rovnováhy mali slúžiť početné odpaľovacie rampy protivzdušnej obrany a odpočúvacie stanice. Jedna z takýchto vojenských základní, s betónovými rampami, bunkrami a kasárňami, vznikla v tých časoch aj na Devínskej Kobyle. V permanentnej pohotovosti tu bolo dvanásť protilietadlových rakiet typu S-125 NEVA-M. Našťastie, neboli nikdy odpálené. Dnes sa opustená niekdajšia vojenská základňa radí medzi „stratené miesta“ („lostplaces“).