Zaujímavosti

30. december 1989 sa pre obyvateľov dvoch susedných obcí – slovenského Moravského Svätého Jána a rakúskeho Hohenau – stal mimoriadne radostným dňom. Umelec Jozef Chrena vo svojom denníku zaznamenal svoje dojmy zo „Silvestrovského pochodu slobody“: K Morave putovalo asi 15 000 ľudí, sprevádzali ich sanitky, hasičské autá, autobusy a dychová hudba. Na opačnom brehu, v Hohenau, ich privítalo 500 obyvateľov susedného Rakúska. Rakúski predstavitelia sa previezli člnmi na slovenskú stranu. Na znak priateľstva priviezli so sebou južné ovocie. Ich slovenskí susedia ich privítali chlebom a slivovicou. Prvýkrát po dlhých desaťročiach sa ľudia žijúci na dvoch brehov Moravy opäť smeli stretnúť. Mnohí tomu stále nevedeli uveriť. Slovenský breh Moravy bol totiž po roku 1951 po dlhú dobu zakázanou zónou: hermetické uzavretie štátnej hranice tu zabezpečovala 11. brigáda pohraničnej stráže pod pražským velením, z roka na rok vždy v prísnejšom režime. No potom, ako v máji 1989 prvý raz prestrihli ostnatý drôt na maďarskej hranici s Rakúskom, sa myšlienka slobody začala nákazlivo šíriť aj na Slovensku. O viac než pol roka neskôr začali železnú oponu pomocou strihača svorníkov demontovať aj na československo-rakúskej hranici.