Zaujímavosti

V poradí štvrtý a najdlhší z bratislavských mostov (s dĺžkou 764 metrov) spája brehy Dunaja od roku 1992. Pomenovaný je po hydrológovi Eneovi Lanfranconim, ktorý prišiel z Lombardska do Prešporku (Bratislavy) v roku 1867, aby tu v poslednej tretine 19. storočia navrhol plán regulácie Dunaja
v poprúdnom úseku od sútoku s Moravou. Lanfranconi sníva o európskej sieti vodných ciest: Dunaj chce spojiť s Rýnom, Odru s Labem. Stavebný materiál na reguláciu brehov Dunaja pochádza z devínskych kameňolomov, ktoré zdedil po otcovi, niekdajšom železničnom staviteľovi v službách cisárskej rodiny. Dávni predkovia rodiny Lanfranconi sa v antickom Ríme preslávili tým, ako vedeli využiť kameň na stavbu mostov. Kým v 19. storočí v staviteľstve dominovala v mostnom staviteľstve oceľ, v 20. storočí sa väčšina mostov stavia zo železobetónu. Kombinácia ocele a betónu sa ako novinka presadí v čase obnovy po druhej svetovej vojne, je menej nákladná a umožní väčšie rozpätie mosta. Bratislavský most Lafranconi je ako prvý most na Slovensku postavený z predpätého betónu a je pomenovaný na počesť významnej historickej osobnosti: Enea Franconiho, staviteľa sociálnych a kultúrnych mostov v Bratislave.