Zaujímavosti

V 16. storočí prichádzajú cez Moravu na územie habsburského Uhorska náboženskí exulanti – hutteriti. Väčšina z nich pôvodom pochádza z nemecky hovoriacich krajín, odkiaľ sa neskôr presídlili na Moravu, kde po istý čas nábožensko-politická situácia nebola až natoľko vypätá ako v ich vlasti. Katolík Ferdinand I. Habsburský však svojou politikou čoskoro zmení pomery aj na tomto území. Panské stavy sa mu hoci s nevôľou, no predsa podvolia. Hutteriti sú opäť nútení zanechať svoje hospodárstva a utiecť z krajiny. 12.000 hutteritov sa presídli do Horného Uhorska, kde sa habsburský kráľ neteší až takej veľkej autorite. V roku 1588 sa usádzajú vo Veľkých Levároch a v okolitých obciach. So svojim odmietavým postojom voči cirkevnej hierarchii a krstu v detskom veku si získajú sympatie mnohých prívržencov reformácie z radov uhorskej šľachty. Sú známi ako pracovití roľníci a mimoriadne zruční remeselníci. Zvlášť žiadané sú ich keramické výrobky. Komunitné dvory, okolo ktorých sa sústreďuje ich život i práca (tzv. „Haushaben“), prispievajú k posilneniu regionálneho hospodárstva. Miestni obyvatelia ich začnú nazývať „habánmi“. Sídlia aj na rakúskom brehu Moravy. V pivnici habánskeho dvora v obci Drösing skladujú vína z vlastnej úrody. Po tridsaťročnej vojne prichádza protireformácia, vtedy sú nútení opustiť aj túto, novozískanú vlasť. Svedkom niekdajšej prítomnosti týchto húževnatých ľudí je najväčší dodnes zachovaný habánsky dvor v Európe.