Gottfried Preyer už ako sedemročný dokázal virtuóznym spôsobom interpretovať Haydnové a Mozartové kvartetá a netrvalo dlho, kým ho začali pozývať na cirkevné slávnosti do okolia obce Hausbrunn, kde jeho otec pôsobil ako riaditeľ školy a zbormajster. Gottfried síce neskôr nadobudol pedagogické vzdelania, no tým sa jeho perspektíva učiť na škole skončila. V roku 1828, vo veku 21 rokov, sa zoznamuje so Simonom Sechterom – učiteľom Franza Schuberta a neskôr aj ďalších osobností vo svete hudby – libretistu prvej slovenskej opery Jána Levoslava Bellu či Antona Brucknera. Vo veku 32 rokov sa Preyer vo Viedni stáva profesorom harmónie a kompozície. Na svojich cestách navštevuje hudobné centrá európskych miest. V roku 1844 sa stáva druhým dvorným kapelníkom Wiener Hofmusikkapelle a od roku 1853 až do svojej smrti v roku 1901 pôsobí ako dómsky kapelník v Katedrále sv. Štefana. Počas jeho tvorivého obdobia je sakrálna hudba na vzostupe: po roku 1815 šľachta totiž prestáva byť mecenášom duchovnej hudby, chrámových hudobníkov si už obstarávajú samotné farské spoločenstvá. Chrámová hudba s plným obsadením je pýchou každej fary, navyše hrá pre potešenie všetkých. Modlitba spolu s povznášajúcou hudbou urobia z každej nedele ozajstný sviatok. Preyerov repertoár obsahuje viac než 600 skladieb svetskej i sakrálnej hudby. Preyera v roku 1894 povýšili do šľachtického stavu. Ďalšou jeho pozostalosťou bola nadácia pre detský špitál vo Viedni, ktorá vzišla z výťažkov z odpredaja jeho významnej umeleckej zbierky.