Po bitke medzi Rudolfom Habsburským a Otakarom II. Přemyslom v roku 1278 sa hrad Jedenspeigen stojaci neďaleko bojového poľa stal na 200 rokov rodovým sídlom rytierskeho rodu „Idunspeugerovcov“. Na sklonku stredoveku rytiersky stav už viac neprekvitá tak, ako kedysi: bojuje sa už nie zblízka, ale na diaľku, s nasadením strelných zbraní; peniaze ako obeživo postupne vedú k uvoľňovaniu feudálnych pomerov; klesajú ceny poľnohospodárskych tovarov, no rastú mzdy za prácu; vo vojsku sú žiadaní už nie tak rytieri, ale skôr platení žoldnieri – a ich služby využíva aj kráľ Albrecht. Situácia sa vyhrotí potom, ako sa poručníkom jeho syna Ladislava Pohrobka, narodeného krátko po smrti otca, stane strýko a neskorší cisár Friedrich III. Žold za vojenské služby odvedené pre kráľa Albrechta ešte stále nie je uhradený. Moravskí a českí veritelia na vlastné odškodnenie začnú plieniť. To urobili v roku 1440 aj traja bratia Gašpar, Jörg a Baltazár z rodu Idunspeuregovcov. Spolu s moravským veliteľom žoldnierov Pankrácom z Holíča spustošili okolie. V roku 1441 dobyli hrad Jedenspeigen cisárske vojská s 113 žoldniermi v jazde a 452 pešiakmi. Gašparovi sa podarilo utiecť, no ich panstvo bolo vyvlastnené. Od 16. storočia bol hrad postupne prebudovaný na zámok do svojej dnešnej podoby.