Zaujímavosti

Od stredoveku až do 19. storočia patrili pekári so svojim pestrým a špecializovaným remeslom k prešporskej elite. Na Veľkonočný pondelok v roku 1599 prijal cech bratislavských pekárov rozhodnutie, že všetci pekári praclíkov začnú piecť aj „bajgle“, neskôr preslávené ako „bratislavské rožky“. Rožky sa v tom čase piekli podľa mnohorakých receptúr: v Maďarsku ako „kifli“, vo Francúzsku v podobe „croissantov“ z kysnutého vrstvového cesta. Vo Viedni podávajú „viedenské rožky“ – jemne sladené biele pečivo z kysnutého cesta. Ručne vyrábané „bratislavské rožky“, pri výrobe ktorých sa nepoužívajú žiadne chemické prísady, sú celkom iné: vzhľadom i čo dovnútra: tie s orechovou plnkou sú v tvare písmena „C“, s makovou plnkou sú zasa v tvare podkovy. Táto prešporská špecialita sa stane žiadanou na európskych panovníckych dvoroch. Neskôr, v medzivojnovom období, si ich nechajú dovážať z Bratislavy aj viedenskí politici. Za kávou a bratislavskými rožkami sú Viedenčania dokonca ochotní pravidelne cestovať do Bratislavy viedenskou električkou – ktorej čoskoro dajú milú prezývku „rožkový expres“. V roku 2012 získali „bratislavské rožky“ ako tradičná špecialita ochranné zemepisné označenie EÚ.