Zaujímavosti

Andreasa Kielinga to od detstva ťahalo do lesov a k riekam. Bol tiež vášnivým čitateľom románov Jacka Londona. Už v mladom veku prišiel na to, že vo vtedajšej NDR ho nečakajú najlepšie podmienky pre život, a ani perspektíva do budúcnosti. Na jeseň 1976 ako šestnásťročný mladík odišiel od svojich rodičov v Jene, zanechajúc im odkaz: „Nebojte sa o mňa, som u priateľa.“ S mapou, kompasom, výsadkárskym nožom a ďalekohľadom v batohu vycestoval vlakom do Bratislavy. Predpokladal, že na pomerne krátku vzdialenosť niekoľkých kilometrov od mesta proti prúdu Dunaja je riečne koryto dostatočne široké na to, aby ho tak či onak pokladali za neprekonateľný úsek železnej opony. Počas spomalenej jazdy vyskočil z vlaku a predierajúc sa cez krovie a neschodný terén sa priblížil k Devínskej Novej Vsi. Tej noci v tesnej blízkosti pri oplotení pozoroval pohraničnú stráž. Ďalšia noc sa zdá byť vhodná pre útek, lebo prší. Už nemôže cúvnuť. Rýchlo sa mu podarí dostať sa cez prvý i cez druhý plot. Jedno nohou sa potkne o výstražný drôt, reflektory osvetlia kontrolný pás. Takmer uviazne v treťom plote, no použije armádny nôž a vyslobodí sa. Skočí do Dunaja, niekoľkokrát sa ponorí a vynorí. Ozve sa streľba, guľka mu poraní bedrovú chrbticu. Uprostred noci príde poranený Andreas do neďalekej dediny, kde sa práve koná slávnosť. Žandár miestnej hraničnej stráže ho uistí: “Tu si slobodný”. Ranu mu ošetria v nemocnici vo Viedni.